Dobre skoordinovaná akcia realizácie záhrady

Takto zhodnotil záhradný architekt Ferdinand Leffler spoločnú prácu majiteľov, pamiatkarov a niekoľkých profesií, ktoré sa podieľali na rekonštrukcii vzácnej vily a pamiatkovo chránenej záhrady. Čím takmer storočný záhradný priestor musel prejsť, aby sa opäť zaskvel v plnej kráse?


Začiatkom 20. storočia si neďaleko Prahy dal navrhnúť a postaviť vilu významný český architekt secesného obdobia Jozef Fanta. Mala slúžiť ako letné rodinné sídlo. V tomto období vznikla i veľkorysá záhrada s okružnými chodníčkami. Rok 1948 však rodine, domu i záhrade uštedril neférovú ranu, znárodnenie. Štát sem, podobne ako do iných takzvane nadrozmerných domov, nasťahoval hneď niekoľko rodín. Počas nasledujúcich štyridsiatich rokov vila postupne pustla a s ňou i záhrada. Jej obyvatelia ju síce čiastočne užívali a ako-tak udržiavali, no nevhodné výsadby v podobe zakrpatených ihličnanov a tují jej vizáž dosť poznačili.

Odrastené stromy boli v relatívne dobrom stave, vo väčšine prípadov stačilo odstrániť suché konáre. Treláže na fasáde v budúcnosti porastú popínavé ruže, vchod bude zdobiť vistéria.



Inšpiratívne diskusie

Noví majitelia kúpili objekt so záhradou pred niekoľkými rokmi s jasným zámerom, a to zrekonštruovať ich a vrátiť im pôvodnú podobu. Naraz prizvali architekta, záhradného architekta, kováča či kamenára, ale aj iné profesie a vytvorili spoločnú pracovnú skupinu. Výber odborníkov nebol náhodný, každý z nich bol pozvaný na osobné odporúčanie. „To, že sme sa tu zišli takto naraz,“ hodnotí záhradný architekt Ferdinand Leffler, „bolo pre konečnú podobu skutočným prínosom. Prebiehal medzi nami tvorivý dialóg, v ktorom sme sa i vzájomne inšpirovali. Všetky diskusie sa viedli v kontexte stavba – záhrada – materiály. Výsledok je, že je všetko krásne previazané.“ Aj majitelia sa od začiatku aktívne a dychtivo zapájali do plánovania. Mali množstvo nápadov, ktoré sa zvažovali a vyberali tie najlepšie.


Materiály na terasy a chodníky ako pieskovcová dlažba, žulové kocky, ale i staré betónové dažďové zvody prešli previerkou pamiatkarov bez problémov. Pri renovácii sa totiž použili „secondhandové“ kusy.



Hlavný vstupný chodník sa oproti pôvodnému rozširoval. Nadzemné drenáže sa dobre udržujú čisté. Keď okolo nich prechádzate v daždi, prekvapí vás čaro zurčiacej vody.



Romantickú atmosféru vstupu do vily umocňujú materiály s patinou, červené ruže a trvalkové záhony.



Návrat k prvotnému nápadu

„Keď sme prišli do záhrady, bola doslova spustnutá,“ spomína záhradný architekt Ferdinand Leffler. „Trávniky boli vo veľmi zlom stave, výsadby prerastené nevhodnými druhmi, ktoré sme hneď odstránili. Chýbala vhodná dlažba, miesto nej tu bol popraskaný betón a drevené konštrukcie boli celkom rozožrané.“ Našťastie, vzrastné stromy neboli v zlej kondícii, väčšine z nich stačilo odstrániť suché konáre. Pôvodný plán záhrady sa nezachoval, a tak sa záhradnícka firma pustila do hľadania a odkrývania vrstiev pôvodných komunikácií. „Bolo to veľmi vzrušujúce. Pod rukami sa nám vynárala prvotná idea spred sto rokov. Objavili sme okružné mlatové cestičky, schodíky, ale i krásne storočné rododendrony, tisy a červené javory.“ Pri revitalizácii záhrady sa počítalo i s kobercami snežienok, ktoré tu zjari vytvárajú nádherný efekt. Vyberali sa celé trsy, pri prácach sa opatrne premiestňovali z miesta na miesto, až kým sa neumiestnili natrvalo.


Drevenú terasu vytvorili z domáceho duba, exotické dreviny sem nepatria.



Všetko, čo v dome i záhrade vznikalo nanovo, musel dopredu schváliť pamiatkový úrad. V intímnom priestore suterénu to bol napríklad wellness kútik so saunou a s okrúhlym ochladzovacím bazénom.



Spoločenskú časť záhrady tvorí vonkajšie sedenie s možnosťou grilovania.



Pod dohľadom

Na celý priebeh plánovania, ale i realizácie dozeral pamiatkový ústav. Zachovanie kostry záhrady bola podmienka. Kontrolovali a schvaľovali aj výber druhov a kultivarov nanovo vysádzaných rastlín. Postavili sa však proti kúpaciemu jazierku. „Keďže jazierko bolo prianím investora,“ pokračuje Ferdinand Leffler, „snažili sme sa ich presvedčiť. Tento typ vodnej plochy pôsobí veľmi prirodzene. Pobrežné zóny časom celkom zrastú s terénom a okolím. Pozitívum je, že funguje celkom bez chémie. Aj vodné mólo a skákací mostík z neošetreného domáceho duba zapadá do konceptu. Argumenty nakoniec zabrali, a keď sa neskôr prišli pozrieť na hotové jazierko, boli spokojní.“


Automatickú závlahu zásobuje vlastná studňa. Tento komfort tu má svoj zmysel, keďže majiteľ je často na cestách. Nový prvok je i prírodný záhon vo svahu so schodiskovými stupňami z druhej ruky.



Pieskovcový stĺp so zaujímavo včleneným svietidlom vytvoril umelecký kamenár. Zázemie SPA v suteréne, ku ktorému patrí kamenné umývadlo, pôsobí, akoby tu bolo odjakživa. Pritom vzniklo iba nedávno.



Kúpacie jazierko je napĺňané vodou zo studne a dá sa využívať celoročne. Jeho čistenie prebieha na biologickom princípe. Využíva sa pritom prirodzená schopnosť rastlín a baktérií rozkladať a opätovne viazať živiny. Na dočistenie vody sa používajú UV lampy.



Hudba budúcnosti

„Celá záhrada je geniálna v tom, že sú v nej vyrastené stromy. Avšak aj tie raz odídu, a tak treba pozvoľna dosádzať nové.“ Pribudol brezový hájik, duby, buky, veľké magnólie a červenolisté javory. Rekonštrukcia však ešte nie je dokončená. Do budúcnosti sa plánuje detský kútik s preliezačkami z masívu i záhony okolo parkoviska. Čerešničkou na torte bude prizvanie umelcov sochárov, ktorí tu vyhotovia a umiestnia sochy. Storočný záhradný priestor bude pre ne skvelá kulisa. „Pribudne i trendový úžitkový záhon,“ pokračuje Ferdinand Leffler. „Ľudia dnes túžia po mieste, kde by si mohli odtrhnúť vlastnú rajčinu či jahodu.“ Isté je jedno, majitelia sú už dnes novou podobou záhrady nadšení.


Pobrežné zóny časom celkom zarastú. Prístup k vode umožňuje dubové drevené mólo a skokanský mostík. Vodný prvok funguje zároveň ako malý vodný biotop a pritiahol sem množstvo drobných živočíchov i vtákov.



Rekonštrukcia odkryla i mnohé romantické zákutia.



„Minulosť treba rešpektovať, no vývoj ide ďalej, a tak je dobré na ňu i niečím novým nadviazať. Hlavným mottom nášho ateliéru je meditácia v záhrade. Do záhradného priestoru chceme priniesť pokoj v protiklade s mestom, kde je až príliš veľa podnetov. Záhrada sa stáva útočiskom, kde sa dá oddýchnuť od ruchu mesta. Záhradná architektúra pre mňa z veľkej časti znamená pochopenie jedinečnosti klienta. My architekti musíme veľmi starostlivo vnímať každú reakciu a pripomienku. Času, ktorý sme v súčasnosti klient, ale i my ochotní projektu venovať, nie je veľa. Preto je každá hlbšia diskusia, ktorá vedie k poznaniu osobnosti, skutočným požehnaním v našej spolupráci. Spoločne hľadáme to podstatné, čo sa často skrýva pod povrchom.“ uzaviera záhradný architekt Ferdinand Leffler.

Ferdinand Leffler | Atelier Flera

Ferdinand Leffler

Ferdinand Leffler je zahradní architekt a projektant, je zakladatelem ateliéru Flera. Do svého týmu si vybírá pečlivé, spolehlivé a kreativní architekty. Pomůže vám vymyslet zahradu tak, aby byla šitá na míru vašim požadavkům a potřebám, zkrátka abyste se v ní cítili dobře: „Jsme zastánci toho, že architektura dílčího pozemku by měla vyjadřovat nějaký příběh, který má začátek, gradaci, pointu… Zahrada by měla být konzistentním propojením všech prvků, funkcí, motivů, které do ní vnášejí požadavky klienta, a měla by mít jednotný rukopis.“


Pekné bývanie 10/2011 | Atelier Flera

Zdroj: Pekné bývanie 10/2011
Text: Monika Králová
Foto: Atelier Flera


Výběr z našich článků

Zahrada pro děti

Jak vytvořit zahradu pro malé potomky? Základem je vcítit se do různorodých dětských vášní a vymyslet prvky, které budou děti na zahradě opravdu bavit. Důležité je však dbát i na jejich bezpečí.

Výběr z referencí

myslivcovi

Flera znamená neobvyklé spojení kreativity, profesionálnosti a spolehlivosti. Navíc osobni přístup k našemu projektu vdechl domu a zahradě něco nového - vlastni duši! - všechny reference

Myslivcovi